Sa nám nechcelo...

Včera sa nám veľmi nechcelo a tak bola len taká primitívna večera. Je to príjemná zmena.

Vajíčka hrajú prím, bola praženička so všeličím naokolo. Vajco mal len s rožtekom a so šunkou, zato ja som nejak potrebovala stlmiť svoj absťák.

Aby ste rozumeli - ja zbožňujem lesné hríbiky, ale už 2 roky sme sa na ne do lesa nedostali. Mám síce ešte nejaké sušené, ale to už nie je ono. To sa už na cibuľke tak krásne neopraží. Nie je nad vôňu a chuť čerstých húb, podusených len tak s cibuľkou na mastičke. mňaaaaaam!!!

Nahradila som ich teda aspon trápnymi žampiónmi, aby som mala nejakú záplatu.

Prisahám, že tento rok už niekam do lesa na huby pôjdem!

Víkendové správy z kuchyne

Tak vážení, víkend je čas, kedy pri počítači trávim čo najmenej času. Napriek tomu som si sem dnes sadla, aby som podala správu o strave počas víkendu.
Existujú 2 druhy víkendov. Prvý je ten, kedy vlastne ani nie sme doma a stravujeme sa všetkým čo sa dá. Počnúc zvyškami a končiac hotdogom z Ikea. Ten druhý typ je taký, kedy sa vlastne nepohnem z kuchyne. Tento bol však niečo medzi tým.

Najprv by som sa chcela poďakovať tomu idiotovi, ktorý vymyslel hokejový štadión v centre Bratislavy. Keďže v meste boli uzávierky ciest, všetci boli na obchvate a tak to tam aj vyzeralo. V zápche som strávila takmer hodinu navyše a tak som s večerou musela improvizovať niečím rýchlym. Zachránil ma wafľovač, i keď Vajco mal na to iný názor, a wafle odmietol. Namiesto toho na stojáka pri linke zjedol 2 rožky so slaninou...
V sobotu ráno sa objavil Vajcov tato, že ho svrbeli behy a prišiel si pošolíchať svoju chalupu a garáž. To znamená, že strava musí byť plnohodnotná a hoci som to tento víkend vôbec nemala v pláne, bude sa a piecť. Na obed som naklepala, obalila a vysmažila bravčové rezne (tými sa pri týchto dvoch nikdy nič nepokazí) a ešte som si aj udobrila Vajca. Je to jeho najobľúbenejšie jedlo z múky. Chlapi sa najedli, dali si kafíčko a spokojne sa pobrali po svojom (bod pre mňa).
Po obede som sa rozhodla upiecť mramorovú bábovku, a keďže sa u nás objavili banány, vopchala som do nej aj tie. Celkom príjemné oživenie :)
Vajco prišiel s požiadavkou na zemiakovú polievočku s krutónkami, no prečo nie, takto na poobednie.
Osmažíme cibuľku, pridáme červenú papriku a múku a zasmažíme. dolejeme vodu, prisypeme na kocky pokrájané zemiaky, a varíme do mäkka. Potom polovičku zemiakov vyberieme, tú druhú pekne rozmixujeme, dosolíme, dolejeme mliekom a dokoreníme a vrátime zvyšné zemiaky. Jednoduché, rýchle, a hlavne hrozne dobré. Ja nechávam vyvariť aj kožku zo slaniny, pekne to potom vonia údeninou a ani tam žiadna nemusí byť. Chi :)
Na večeru sme už nevarili, dojedali sa zvyšky.
No a dnes? Ráno sme boli v Galante na nákup, čo znamená 2 hodiny motkania sa po potravinách, a teda na obedňajšie varenie veľa času neostalo. V Galante je ale vynikajúca bagetéria, v ktore sa zastavíme takmer pri každej návšteve mesta. Pečivo je vždy čerstvé a chrumkavé, a ešte je to tam aj lacné. Vajco jedáva zakaždým kuraciu, s osmaženými kuracími nugetkami na kari, ja si dávam tuniakovú s dvojitým nášupom tuniaka (nedá sa odolať !!!) a Ocinovi sme doniesli lososovú (a potom nám vynadal, že ho tu prepchávame a.......neodolal :D ).
Poobedie sme dnes príjemne preflákali a na večeru sme si spravili morčacie závitky plnené syrom a slanikou, osmažené do chrumkava a dopečené v rúre. Keďže zemiaky sú neľudsky drahé, siahla som po polotovarových hranolkách a bola to celkom príjemná zmena. Túto grandióznu kombináciu zakončil ľadový šalát s mladou cibuľkou, zaliaty len olivovým olejom s citrónovou šťavou. Krásne chrumkavé a svieže :D
Teraz som spokojná prežratá a idem si do kuchyne po pohárčok mliečka. Toho nie je nikdy dosť!

Večera 10.2.2011

Tak sa pustime do práce. Dnešná večera bude rýchla, nenáročná a pre mňa srdcová záležitosť. Kombinácia cestovín, paradajkovej omáčky, spraženej šunky a syra je neodolateľná.
Keďže som dnes nemala čas vymýšľať kreácie majstrov, len som sa prešla po potravinách a pobrala čo ma napadlo. Kombinácia vznikla a tak máme problém na dnes vyriešený. Už sa tešíííím.
Týmto tiež dávam priestor Vajcovi aby mohol vzniesť prípadné námietky. V prípade neprekonateľných prekážok môžeme dnešný plán prehodnotiť a vymyslieť aj niečo iné :)

A čo budete mať na večeru vy?

Ako na karfiól?

Karfiól má rád asi každý. Síce každý v inej podobe, ale predsa. Vajco má rád vyprážaný, ja to nemôžem ani vidiet. ble. Ale, statočne ho pripravujem zas a znova.
Irituje ma na ňom jedna vec. Má strašne sprostý tvar, nedá sa to poriadne ani obaliť, ani osmažiť. Jedna strana horí, no na ďalšiu ho nie a nie otočiť, lebo tak proste jedrží.
Po vysmážaní karfiólu vyzerá kuchyňa ako po výbuchu. všade je strúhanka, múka aj vajíčka, varná doska sa stráca pod nánosom vyprskaného oleja a v panvici horia opadané zvyšky strúhanky. No ďakujem pekne za takúto robotu. Ešte to aj nechutí.

Zamýšľala som sa nad tým, ako si prácu uľahčiť, ale jediným riešením, ktoré ma napadlo je fritéza. Tú ale veľmi nechcem, hlavne kvôli žravosti oleja. Veru, aj cena oleja podrástla.
Zatiaľ jediné čo ma napadlo je uvarený karfiól rozprdkať s vajíčkom, mliekom a múkou a piecť to ako karfiólové osúchy. To už ale nie je ono. Máte teda niekto niečo lepšie? Zúfalo potrebujem radu.

Vopred ďakujem (a Vajco určite tiež)

Óda na zemiaky

Žijeme na Slovensku. Slovensko je odjakživa poľnohospodárskou krajinou, ale v posledných rokoch až desaťročiach to tak nevyzerá. Dovážame všetko čo sa len dá, a domácich produktov je v obchodoch mizivé percento. A to čo tam je, je tak predražené, že bežný človek nemilionár dá prednosť lacnému dovážanému tovaru.
Bohužiaľ, kríza postihla aj zemiaky. Cena vyletela hore tak rýchlo, že pohyb sme ani nezaznamenali. Už len strašnú sumu na účtoch z obchodu. S poľutovaním musím konštatovať, že nie len cena sa pokazila. Kvalita zemiakov za posledný rok rapídne klesla. Zemiaky sú hnusné, skoro celé čierne, plesnivé a hnilé, rýchlo sa rozvárajú, sú sypké a bez chuti aj farby. Proste odporná hmota poživateľna, neotrávená, stráviteľná, ale hnusná. Za toto svinstvo v obchode zaplatíme už okolo eura za kilo. Nikomu nechutí, ale stojí to veľa.
Čo s tým teda budeme robiť? Na jar plánujem výsadbu zemiakov v našej záhrade, ale kým bude úroda, potrebujeme tiež niečo jesť. Vajco je kysučan, čiže na zemiakoch závislý jedinec, a zemiaky majú všestranné využite a sú tak nenahraditeľné.
Viete niekto o obchode, kde majú dobré zemiaky za prijateľnú cenu? Ak áno, tak prosím pomôžte, inak umrieme od hladu.


Aja

Tak o čom teda?

Som úplne obyčajný kuchynský zjav 21. storočia. Z práce chodím domov a varím večeru, cez víkend vyváram a vypekám. Do tejto kuchynskej kategórie každodenného varenia som sa zaradila asi pred siedmimi rokmi a za tú dobu pochopiteľne dochádza inšpirácia a novinky. Nad vodou ma momentálne drží internet a neustály hlad mojich stravníkov. Toľko teda o mne, poďme si predstaviť ostatných zúčastnených:
Stravník typu každodenný - priateľ: Drahý milovaný sa v živočíšnej ríši radí do kategórie presvedčených mäsožravcov, v tomto prípade však so značnou úchylkou pre mlieko a mliečne výrobky, okrem jogurtov a tvarohu. Zelenina je považovaná za iný druh trávnika, a ten sa predsa neje. Jednu z mála výnimkek tvoria kyslé uhorky, ale tie sa tiež radia do kategórie mäso. Obľubuje syry a všetko syrové, má rád dobré vína a všetky možné slané pečené dobroty. Sladké koláče už nechce ani vidieť, a obávam sa že dodnes ľutuje kúpu každého balíčka vanilkového cukru zvlášť.
Najčastejšie konzumovanou potravinou sú zemiaky na milión spôsobov, avšak vynikajú halušky, polesníky a hrniec. Pri prvých dvoch jedlách ochotne asistuje a zemiaky si rád aj potrie.
Inak je to tvoj nedôverčivý a na každý experiment sa pozerá radšej len z diaľky. :D
Stravník typu občasný - svokor: Typ stravníka, akého ocení každá kuchárka. Papá rád a veľa, a nám to robí radosť. Málokedy sa objaví niečo, čo by nechutilo, a to nám vyvoláva úsmev na tvári. Z tejto strany sa nám sypú samé dobré kritiky a preto dúfame v čo najviac komentárov z jeho strany :)
Stravník typu občasný - svokra: Je zarytou nepriateľkou viditeľnej cibule. Zo zápražiek sa vyberá, a je tolerovaná jedine pri pečenom mäse. Inak toho veľa nespapá, ale chutí jej všetko čo nemusí sama variť :D je nenáročná, a nefrfle :D vždy vítaná.
Stravník typu zvyškový - Ovečka: Ovečka je 5ročná fenka welsh teriéra, so slovnou zásobou v rozsahu MOJE! Počas varenia a stolovania sa nepohne z kuchyne, a strúha pohľady, že by sa aj kocúr v čižmách zo Shreka hanbil. Je veľmi výkonná v oblasti vysávania zvyškov ktoré spadnú z linky a podobne, jediné čo tento lapač nezoberie je surová cibuľa. Inak ochotne poupratuje úplne všetko. Zvieratko nevie kedy má dosť, a tak sa obávam, že keby som pred ňu postavila 6 litrový hrniec s čímkoľvek, ochotne a v minúte ho spučí, a potom praskne. Radšej neskúšam, predsalen ju máme radi :D Inak som na jej strane, lebo má rada špenát.

Po predstavení stravníkov by som ešte rada predstavila miestnosť, v ktorej sa všetko toto odohráva.
Je celkom nová, a tvrdo vybojovaná. Kto videl blog, ktorý píšeme s Vajcom, je mu iste známe :D.
Linka okrem veľkej chladničky skrýva aj výkonnú a veľmi kamarátsku teplovzdušnú rúru, varnú dosku kombinujúcu elektriku a indukciu, pekárničku na chlieb - nového člena rodiny, elektrický krájač, ponorný mixér, miskový mixér, šľahač, mini gril, a nakoniec aj wafľovač (môj záchranca v ťažkých časoch polnočnej žravej). Najlepším kamarátom na ráno ale ostáva rýchlovarná kanvica.

Toť asi všetko o predstavovaní, a hor sa do toho. Cieľom tohto blogu je zapojiť čo najviac kuchárok v podobných podmienkach, a s podobnou frustráciou. Teda nedostatkom nápadov. Chceme obmedziť časté opakovanie jedál, a vytvoriť pestrý, ale cenovo dostupný jedálniček. Projekt má niekoľko obmedzujúcich faktorov v podobe počtu gastrolístkov od zamestnávateľa, ktoré sú vyčlenené na kulináriu, a niekoľkých potravinových alergií a neznášanlivostí stravníkov.
Inak máme ruky prakticky voľné, ostáva pracovať s tým, čo máme.
Milé kuchárky, ale vlastne aj kuchári. Prosím, zapojte sa vlastnými komentármi a nápadmi. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí zdolať nepriazeň doby (Tie ceny išli FAKT HORE!!!).

Aja