Je to smutné, ale je to tak. Zlákaná lahodnou chuťou čerstvého masla, a návodu na jeho výrobu nájdeného na internete som sa rozbehla do potravín. Bola som odhodlaná nájsť tú správnu smotanu a v rekordnom čase sa dostať domov. To všetko len pre ten úžasný pocit, keď zahryznete do vianočky s hrozienkami, natretej jemým, a na jazyku sa rozplývajúcim čerstvým maslom.
Do potravín som vletela obrovskou rýchlosťou a pobrala všetko čo som mala na zozname. Len aby som na to nezabudla zaslepená vidinou masla. Potom som sa pobrala k regálu s mliekom a smotanami. Prezrela som všetky kelímky a krabičký so šľahačkovou smotanou, avšak nevšímavosť a ľahostajnosť slovenských reťazcov zrejme nepozná hranice. Nenašla som ani jednu jedinú smotanu, ktorá by neobsahovala stabilizátory. Dokonca ani tá za 2 eurá nie!!! Sklamaná som sa teda pobrala k pokladni, a cestou prešla okolo police s bio produktami. Bol bio jogur, ovčie mlieko, zakysanka a čo ja viem čo ešte, ale šľahačková smotana ani náhodou. :(
Zaplatila som teda za zvyšok nákupu a nahádzala som ho do tašky. Cestou do kancelárie som prechádzala okolo príšerne drahých bio potravín, ale čo som mala robiť. Bola to moja jediná šanca na záchranu. Vošla som dnu, a prechádzala okolo premrštených cenoviek. Cítila som sa skôr ako v obchode s luxusnou obuvou ako v potravinách. Prišla som k chladiacemu pultu a jediné čo tam mali bolo sójové mlieko.
Katastrofa, projekt dokonalej vianočky sa odkladá na neurčito. Kým nenájdem inteligentnú smotanu :(
pondelok 28. februára 2011
Stop pseudopotravinám
V dnešnej dobe sa dá prakticky všetko nahradiť inou, lacnejšou surovinou. O tom, či je táto lacnejšia varianta aj chutná, alebo nebodaj aj zdravá zrejme nikto nerozmýšľal...
A tak sa stalo, že som včera dostala chuť na čerstvý chlieb s maslom a nutelkou. Maslo som v piatok kúpila, len tak, že raz za čas si dovolíme aj niečo také drahé. To malé 125g masielko stojí dobrých 20 korún, no rovnako ako pol kila hnusného margarínu. Chlebík bol mňam, čokoláda na ňom sa tiež dala.
Čo však nastalo pár hodín potom, vám radšej nebudem do podrobna rozprávať. Skrátim to na informáciu, že na wc som stihla dočítať knihu, a to som bola len tesne za polovicou :(.
Všetka vina padla na to sprosté maslo - pseudo maslo. na konzumáciu sa proste nehodí, a ani omáčka, do ktorej som plátok pridala nebola taká hodvábna, ako by mala byť. Som sklamaná a znechutená. A je mi zle.
Odkedy sme sa presťahovali na dedinu, snažíme sa o svojpomocnú výrobu všeličoho. Zeleninkou na záhrade počnúc, a zatiaľ domácim syrom končiac. Keďže máme dostupné mliekomaty, začali sme vyrábať syr. Ešte robím len 2. vynikajúci, pod zubami vŕzgajúci balkán, a paneer, ktorý nakladám do oleja s bylinkami a cesnakom, a potom ho kydám na horúce cestoviny. Vzniká nenormálne dobré jedlo, ktorého sa ja osobne neviem dojesť.
Momentálne sa síce venujem pleteným ponožkám, ale tento môj maslový zážitok ma donútil opäť si sadnúť k internetu a nájsť nejaký návod, ako si poriadne a naozajstné maslo vyrobiť.
Za inšpiráciu a nakopnutie tentokrát vďačím jednému bistru v Čechách. Keď sa zas raz dostanem do Čiech tak toto bistro určite navštívim.
A ja čo najskôr napíšem, ako to u nás dopadlo.
A tak sa stalo, že som včera dostala chuť na čerstvý chlieb s maslom a nutelkou. Maslo som v piatok kúpila, len tak, že raz za čas si dovolíme aj niečo také drahé. To malé 125g masielko stojí dobrých 20 korún, no rovnako ako pol kila hnusného margarínu. Chlebík bol mňam, čokoláda na ňom sa tiež dala.
Čo však nastalo pár hodín potom, vám radšej nebudem do podrobna rozprávať. Skrátim to na informáciu, že na wc som stihla dočítať knihu, a to som bola len tesne za polovicou :(.
Všetka vina padla na to sprosté maslo - pseudo maslo. na konzumáciu sa proste nehodí, a ani omáčka, do ktorej som plátok pridala nebola taká hodvábna, ako by mala byť. Som sklamaná a znechutená. A je mi zle.
Odkedy sme sa presťahovali na dedinu, snažíme sa o svojpomocnú výrobu všeličoho. Zeleninkou na záhrade počnúc, a zatiaľ domácim syrom končiac. Keďže máme dostupné mliekomaty, začali sme vyrábať syr. Ešte robím len 2. vynikajúci, pod zubami vŕzgajúci balkán, a paneer, ktorý nakladám do oleja s bylinkami a cesnakom, a potom ho kydám na horúce cestoviny. Vzniká nenormálne dobré jedlo, ktorého sa ja osobne neviem dojesť.
Momentálne sa síce venujem pleteným ponožkám, ale tento môj maslový zážitok ma donútil opäť si sadnúť k internetu a nájsť nejaký návod, ako si poriadne a naozajstné maslo vyrobiť.
Za inšpiráciu a nakopnutie tentokrát vďačím jednému bistru v Čechách. Keď sa zas raz dostanem do Čiech tak toto bistro určite navštívim.
A ja čo najskôr napíšem, ako to u nás dopadlo.
streda 23. februára 2011
Dobré špagety nikdy nie sú zlé!
Týmto heslom sme sa riadili roky. Špagety sú jednoduché, rýchle, a hlavne straaaašne dobré.
Je to študentské jedlo, a varí sa snáď všade. Len si predstavte tú krásne červenú paradajkovú omáčku, čo vonia po celom dome, a za ňou sa ťahá vôňa cesnaku. Predstavte si na tanieri kopu špagiet, zaliatu tou omáčkou, a zasypanú kopou strúhaného syra. Už len vziať vidličku a tlačiť a tlačiť a tlačiť. Ja osobne nikdy neviem prestať a môžem aj prasknúť. Je mi to jedno. My s Vajcom sme sa na špagetách stravovali dlhé roky. V poslednej dobe sme ich veľmi často nemali, vlastne už pár mesiacov. Včera sme sa na ne obaja hrooozne tešili. S omáčkou som sa dokonale vyhrala, aby bola perfektná. na stole som zapálila sviečku, chcela som naliať aj červené víno. Ani nie tak kvôli romantike, ako pre to, že takýto efekt trošku zmierni tú nezřízenou žranici, ktorá pri špagetách vždy nastáva. Vajco prišiel k stolu, poriadne si naložil, zasypal syrom, nabral si, a úsmev na tvári mu zamrzol. Špagety mu nechutili!!!!!
Zrejme sa dostal do veku, kedy sa mu menia chute a tie špagety mu proste vôbec nechutili :(. Toto je asi najväčšie sklamanie môjho života. Univerzálne jedlo, ktoré chutí vždy a za každých okolností, a hlavne každému je už nepoužiteľné. Ak ich budem chcieť (a ja vždy), tak budem musieť robiť polovičnú dávku, a to som ja nikdy nerobila!!! Čo teraz?
Vajco skonštatoval, že mu nechutí, a šiel si nabrať chipsy. A potom to zajedol ešte horalkou s mliekom.
Stala sa tragédia, a navždy zmenila tvár našej kuchyne :(
Je to študentské jedlo, a varí sa snáď všade. Len si predstavte tú krásne červenú paradajkovú omáčku, čo vonia po celom dome, a za ňou sa ťahá vôňa cesnaku. Predstavte si na tanieri kopu špagiet, zaliatu tou omáčkou, a zasypanú kopou strúhaného syra. Už len vziať vidličku a tlačiť a tlačiť a tlačiť. Ja osobne nikdy neviem prestať a môžem aj prasknúť. Je mi to jedno. My s Vajcom sme sa na špagetách stravovali dlhé roky. V poslednej dobe sme ich veľmi často nemali, vlastne už pár mesiacov. Včera sme sa na ne obaja hrooozne tešili. S omáčkou som sa dokonale vyhrala, aby bola perfektná. na stole som zapálila sviečku, chcela som naliať aj červené víno. Ani nie tak kvôli romantike, ako pre to, že takýto efekt trošku zmierni tú nezřízenou žranici, ktorá pri špagetách vždy nastáva. Vajco prišiel k stolu, poriadne si naložil, zasypal syrom, nabral si, a úsmev na tvári mu zamrzol. Špagety mu nechutili!!!!!
Zrejme sa dostal do veku, kedy sa mu menia chute a tie špagety mu proste vôbec nechutili :(. Toto je asi najväčšie sklamanie môjho života. Univerzálne jedlo, ktoré chutí vždy a za každých okolností, a hlavne každému je už nepoužiteľné. Ak ich budem chcieť (a ja vždy), tak budem musieť robiť polovičnú dávku, a to som ja nikdy nerobila!!! Čo teraz?
Vajco skonštatoval, že mu nechutí, a šiel si nabrať chipsy. A potom to zajedol ešte horalkou s mliekom.
Stala sa tragédia, a navždy zmenila tvár našej kuchyne :(
štvrtok 17. februára 2011
Haluškiáda :)
Kysuce sú zemiakový kraj, jedia sa tam aj ako dezert (napríklad také slivkové gulé). Ja mám doma kysučana, ktorý sa za zemiakmi ide potrhať, a existujú 2 jedlá, ktorými sa dá upokojiť, umlčať a udobriť. Polesníky a halušky. Bohužiaľ, polesníky mi nejdú, avšak halušky už celkom zvládam.
Stálo ma to asi rok tvrdého tréningu, varenia systémom pokus omyl a mnoho sklamaní (a nervózneho žalúdku stravníka).
Halušky nesmú byť príliš tuhé, nesmú byť ani nedovarené a ani príliš riedke. Nesmú byť neslané, ani presolené, suché, ani mastné. Slaniny nesmie byť priveľa ale nesmie chýbať. Bryndza sa nekydá do hrnca, ale až na tanier. Kapusta takisto (nepapáme s kapustou a bryndzou naraz!!!!)
Základný recept som dostala od baby, a potom už len chytiť grif. Už len? Ha!
Na začiatku bol Vajcov hlad, a výprava do obchodu - kúpiť vhodný hrniec. Bol to naozaj začiatok, to sme spolu bývali asi len 2 týždne a mali sme zatiaľ len jeden hrniec, špeciálne na špagetovú omáčku, s objemom 2 litre. No na halušky málo.
Hľadali sme teda hrniec, do ktorého sa vojde dostatočné množstvo halušiek (veľké...) a v ktorom sa bude dobre variť. Nie sme zástancami novodobého nerezového riadu, my radšej poctivý smalt. V obchode sme nad hrncami meditovali asi hodinu, až to Vajco vzdal a volal mame, aký veľký hrniec má kúpiť. Vyhral to žltý smaltovaný hrniec 5 litráčik, ktorý má výsostné postavenie pri varení halušiek a hrnca doteraz. Ešte nikdy som tieto 2 jedlá nevarila v inom hrnci. (hrniec je aj jedlo, pečie sa to, je to hrozne dobré a býva nám z toho aj hrozne zle :D to inokedy).
S novým hrncom (a že nebol lacný...) sme sa rozbehli rovno domov. Boli sme vyzbrojení trlkom, trpezlivosťou a odhodlaním zvládnuť to.
V recepte sú zemiaky, polohrubá múka a soľ. Treba trafiť ten správny pomer, zliať správne množstvo vody zo zemiakov, a správne osoliť.
Prvé pokusy boli priam tragické. Halušky nehaluškovali, varila sa mi z toho taká zemiaková brečka. Alebo boli ako šuter, tvrdé a samá múka. prilepili sa mi na sito a nie a nie ich dostať preč. Slané, alebo neslané, jednoducho divné a zlé. Vajco mal ale svätú trpezlivosť, a neúnavne koštoval várku za várkou. Vždy zhodnotil čo bolo zlé, a skúsili sme ďalšiu várku. Nakoniec, po roku sme sa dopracovali k haluškám vysokej kvality, a tú sa snažím udržať doteraz. Stojí mi to za to, keď vidím stravníkov ako to do seba s radosťou ládujú a občas aj krochknú blahom :D
Stálo ma to asi rok tvrdého tréningu, varenia systémom pokus omyl a mnoho sklamaní (a nervózneho žalúdku stravníka).
Halušky nesmú byť príliš tuhé, nesmú byť ani nedovarené a ani príliš riedke. Nesmú byť neslané, ani presolené, suché, ani mastné. Slaniny nesmie byť priveľa ale nesmie chýbať. Bryndza sa nekydá do hrnca, ale až na tanier. Kapusta takisto (nepapáme s kapustou a bryndzou naraz!!!!)
Základný recept som dostala od baby, a potom už len chytiť grif. Už len? Ha!
Na začiatku bol Vajcov hlad, a výprava do obchodu - kúpiť vhodný hrniec. Bol to naozaj začiatok, to sme spolu bývali asi len 2 týždne a mali sme zatiaľ len jeden hrniec, špeciálne na špagetovú omáčku, s objemom 2 litre. No na halušky málo.
Hľadali sme teda hrniec, do ktorého sa vojde dostatočné množstvo halušiek (veľké...) a v ktorom sa bude dobre variť. Nie sme zástancami novodobého nerezového riadu, my radšej poctivý smalt. V obchode sme nad hrncami meditovali asi hodinu, až to Vajco vzdal a volal mame, aký veľký hrniec má kúpiť. Vyhral to žltý smaltovaný hrniec 5 litráčik, ktorý má výsostné postavenie pri varení halušiek a hrnca doteraz. Ešte nikdy som tieto 2 jedlá nevarila v inom hrnci. (hrniec je aj jedlo, pečie sa to, je to hrozne dobré a býva nám z toho aj hrozne zle :D to inokedy).
S novým hrncom (a že nebol lacný...) sme sa rozbehli rovno domov. Boli sme vyzbrojení trlkom, trpezlivosťou a odhodlaním zvládnuť to.
V recepte sú zemiaky, polohrubá múka a soľ. Treba trafiť ten správny pomer, zliať správne množstvo vody zo zemiakov, a správne osoliť.
Prvé pokusy boli priam tragické. Halušky nehaluškovali, varila sa mi z toho taká zemiaková brečka. Alebo boli ako šuter, tvrdé a samá múka. prilepili sa mi na sito a nie a nie ich dostať preč. Slané, alebo neslané, jednoducho divné a zlé. Vajco mal ale svätú trpezlivosť, a neúnavne koštoval várku za várkou. Vždy zhodnotil čo bolo zlé, a skúsili sme ďalšiu várku. Nakoniec, po roku sme sa dopracovali k haluškám vysokej kvality, a tú sa snažím udržať doteraz. Stojí mi to za to, keď vidím stravníkov ako to do seba s radosťou ládujú a občas aj krochknú blahom :D
utorok 15. februára 2011
Sa nám nechcelo...
Včera sa nám veľmi nechcelo a tak bola len taká primitívna večera. Je to príjemná zmena.
Vajíčka hrajú prím, bola praženička so všeličím naokolo. Vajco mal len s rožtekom a so šunkou, zato ja som nejak potrebovala stlmiť svoj absťák.
Aby ste rozumeli - ja zbožňujem lesné hríbiky, ale už 2 roky sme sa na ne do lesa nedostali. Mám síce ešte nejaké sušené, ale to už nie je ono. To sa už na cibuľke tak krásne neopraží. Nie je nad vôňu a chuť čerstých húb, podusených len tak s cibuľkou na mastičke. mňaaaaaam!!!
Nahradila som ich teda aspon trápnymi žampiónmi, aby som mala nejakú záplatu.
Prisahám, že tento rok už niekam do lesa na huby pôjdem!
nedeľa 13. februára 2011
Víkendové správy z kuchyne
Tak vážení, víkend je čas, kedy pri počítači trávim čo najmenej času. Napriek tomu som si sem dnes sadla, aby som podala správu o strave počas víkendu.
Existujú 2 druhy víkendov. Prvý je ten, kedy vlastne ani nie sme doma a stravujeme sa všetkým čo sa dá. Počnúc zvyškami a končiac hotdogom z Ikea. Ten druhý typ je taký, kedy sa vlastne nepohnem z kuchyne. Tento bol však niečo medzi tým.
Najprv by som sa chcela poďakovať tomu idiotovi, ktorý vymyslel hokejový štadión v centre Bratislavy. Keďže v meste boli uzávierky ciest, všetci boli na obchvate a tak to tam aj vyzeralo. V zápche som strávila takmer hodinu navyše a tak som s večerou musela improvizovať niečím rýchlym. Zachránil ma wafľovač, i keď Vajco mal na to iný názor, a wafle odmietol. Namiesto toho na stojáka pri linke zjedol 2 rožky so slaninou...
V sobotu ráno sa objavil Vajcov tato, že ho svrbeli behy a prišiel si pošolíchať svoju chalupu a garáž. To znamená, že strava musí byť plnohodnotná a hoci som to tento víkend vôbec nemala v pláne, bude sa a piecť. Na obed som naklepala, obalila a vysmažila bravčové rezne (tými sa pri týchto dvoch nikdy nič nepokazí) a ešte som si aj udobrila Vajca. Je to jeho najobľúbenejšie jedlo z múky. Chlapi sa najedli, dali si kafíčko a spokojne sa pobrali po svojom (bod pre mňa).
Po obede som sa rozhodla upiecť mramorovú bábovku, a keďže sa u nás objavili banány, vopchala som do nej aj tie. Celkom príjemné oživenie :)
Vajco prišiel s požiadavkou na zemiakovú polievočku s krutónkami, no prečo nie, takto na poobednie.
Osmažíme cibuľku, pridáme červenú papriku a múku a zasmažíme. dolejeme vodu, prisypeme na kocky pokrájané zemiaky, a varíme do mäkka. Potom polovičku zemiakov vyberieme, tú druhú pekne rozmixujeme, dosolíme, dolejeme mliekom a dokoreníme a vrátime zvyšné zemiaky. Jednoduché, rýchle, a hlavne hrozne dobré. Ja nechávam vyvariť aj kožku zo slaniny, pekne to potom vonia údeninou a ani tam žiadna nemusí byť. Chi :)
Na večeru sme už nevarili, dojedali sa zvyšky.
No a dnes? Ráno sme boli v Galante na nákup, čo znamená 2 hodiny motkania sa po potravinách, a teda na obedňajšie varenie veľa času neostalo. V Galante je ale vynikajúca bagetéria, v ktore sa zastavíme takmer pri každej návšteve mesta. Pečivo je vždy čerstvé a chrumkavé, a ešte je to tam aj lacné. Vajco jedáva zakaždým kuraciu, s osmaženými kuracími nugetkami na kari, ja si dávam tuniakovú s dvojitým nášupom tuniaka (nedá sa odolať !!!) a Ocinovi sme doniesli lososovú (a potom nám vynadal, že ho tu prepchávame a.......neodolal :D ).
Poobedie sme dnes príjemne preflákali a na večeru sme si spravili morčacie závitky plnené syrom a slanikou, osmažené do chrumkava a dopečené v rúre. Keďže zemiaky sú neľudsky drahé, siahla som po polotovarových hranolkách a bola to celkom príjemná zmena. Túto grandióznu kombináciu zakončil ľadový šalát s mladou cibuľkou, zaliaty len olivovým olejom s citrónovou šťavou. Krásne chrumkavé a svieže :D
Teraz som spokojná prežratá a idem si do kuchyne po pohárčok mliečka. Toho nie je nikdy dosť!
Existujú 2 druhy víkendov. Prvý je ten, kedy vlastne ani nie sme doma a stravujeme sa všetkým čo sa dá. Počnúc zvyškami a končiac hotdogom z Ikea. Ten druhý typ je taký, kedy sa vlastne nepohnem z kuchyne. Tento bol však niečo medzi tým.
Najprv by som sa chcela poďakovať tomu idiotovi, ktorý vymyslel hokejový štadión v centre Bratislavy. Keďže v meste boli uzávierky ciest, všetci boli na obchvate a tak to tam aj vyzeralo. V zápche som strávila takmer hodinu navyše a tak som s večerou musela improvizovať niečím rýchlym. Zachránil ma wafľovač, i keď Vajco mal na to iný názor, a wafle odmietol. Namiesto toho na stojáka pri linke zjedol 2 rožky so slaninou...
V sobotu ráno sa objavil Vajcov tato, že ho svrbeli behy a prišiel si pošolíchať svoju chalupu a garáž. To znamená, že strava musí byť plnohodnotná a hoci som to tento víkend vôbec nemala v pláne, bude sa a piecť. Na obed som naklepala, obalila a vysmažila bravčové rezne (tými sa pri týchto dvoch nikdy nič nepokazí) a ešte som si aj udobrila Vajca. Je to jeho najobľúbenejšie jedlo z múky. Chlapi sa najedli, dali si kafíčko a spokojne sa pobrali po svojom (bod pre mňa).
Po obede som sa rozhodla upiecť mramorovú bábovku, a keďže sa u nás objavili banány, vopchala som do nej aj tie. Celkom príjemné oživenie :)
Vajco prišiel s požiadavkou na zemiakovú polievočku s krutónkami, no prečo nie, takto na poobednie.
Osmažíme cibuľku, pridáme červenú papriku a múku a zasmažíme. dolejeme vodu, prisypeme na kocky pokrájané zemiaky, a varíme do mäkka. Potom polovičku zemiakov vyberieme, tú druhú pekne rozmixujeme, dosolíme, dolejeme mliekom a dokoreníme a vrátime zvyšné zemiaky. Jednoduché, rýchle, a hlavne hrozne dobré. Ja nechávam vyvariť aj kožku zo slaniny, pekne to potom vonia údeninou a ani tam žiadna nemusí byť. Chi :)
Na večeru sme už nevarili, dojedali sa zvyšky.
No a dnes? Ráno sme boli v Galante na nákup, čo znamená 2 hodiny motkania sa po potravinách, a teda na obedňajšie varenie veľa času neostalo. V Galante je ale vynikajúca bagetéria, v ktore sa zastavíme takmer pri každej návšteve mesta. Pečivo je vždy čerstvé a chrumkavé, a ešte je to tam aj lacné. Vajco jedáva zakaždým kuraciu, s osmaženými kuracími nugetkami na kari, ja si dávam tuniakovú s dvojitým nášupom tuniaka (nedá sa odolať !!!) a Ocinovi sme doniesli lososovú (a potom nám vynadal, že ho tu prepchávame a.......neodolal :D ).
Poobedie sme dnes príjemne preflákali a na večeru sme si spravili morčacie závitky plnené syrom a slanikou, osmažené do chrumkava a dopečené v rúre. Keďže zemiaky sú neľudsky drahé, siahla som po polotovarových hranolkách a bola to celkom príjemná zmena. Túto grandióznu kombináciu zakončil ľadový šalát s mladou cibuľkou, zaliaty len olivovým olejom s citrónovou šťavou. Krásne chrumkavé a svieže :D
Teraz som spokojná prežratá a idem si do kuchyne po pohárčok mliečka. Toho nie je nikdy dosť!
štvrtok 10. februára 2011
Večera 10.2.2011
Tak sa pustime do práce. Dnešná večera bude rýchla, nenáročná a pre mňa srdcová záležitosť. Kombinácia cestovín, paradajkovej omáčky, spraženej šunky a syra je neodolateľná.
Keďže som dnes nemala čas vymýšľať kreácie majstrov, len som sa prešla po potravinách a pobrala čo ma napadlo. Kombinácia vznikla a tak máme problém na dnes vyriešený. Už sa tešíííím.
Týmto tiež dávam priestor Vajcovi aby mohol vzniesť prípadné námietky. V prípade neprekonateľných prekážok môžeme dnešný plán prehodnotiť a vymyslieť aj niečo iné :)
A čo budete mať na večeru vy?
Keďže som dnes nemala čas vymýšľať kreácie majstrov, len som sa prešla po potravinách a pobrala čo ma napadlo. Kombinácia vznikla a tak máme problém na dnes vyriešený. Už sa tešíííím.
Týmto tiež dávam priestor Vajcovi aby mohol vzniesť prípadné námietky. V prípade neprekonateľných prekážok môžeme dnešný plán prehodnotiť a vymyslieť aj niečo iné :)
A čo budete mať na večeru vy?
Ako na karfiól?
Karfiól má rád asi každý. Síce každý v inej podobe, ale predsa. Vajco má rád vyprážaný, ja to nemôžem ani vidiet. ble. Ale, statočne ho pripravujem zas a znova.
Irituje ma na ňom jedna vec. Má strašne sprostý tvar, nedá sa to poriadne ani obaliť, ani osmažiť. Jedna strana horí, no na ďalšiu ho nie a nie otočiť, lebo tak proste jedrží.
Po vysmážaní karfiólu vyzerá kuchyňa ako po výbuchu. všade je strúhanka, múka aj vajíčka, varná doska sa stráca pod nánosom vyprskaného oleja a v panvici horia opadané zvyšky strúhanky. No ďakujem pekne za takúto robotu. Ešte to aj nechutí.
Zamýšľala som sa nad tým, ako si prácu uľahčiť, ale jediným riešením, ktoré ma napadlo je fritéza. Tú ale veľmi nechcem, hlavne kvôli žravosti oleja. Veru, aj cena oleja podrástla.
Zatiaľ jediné čo ma napadlo je uvarený karfiól rozprdkať s vajíčkom, mliekom a múkou a piecť to ako karfiólové osúchy. To už ale nie je ono. Máte teda niekto niečo lepšie? Zúfalo potrebujem radu.
Vopred ďakujem (a Vajco určite tiež)
Irituje ma na ňom jedna vec. Má strašne sprostý tvar, nedá sa to poriadne ani obaliť, ani osmažiť. Jedna strana horí, no na ďalšiu ho nie a nie otočiť, lebo tak proste jedrží.
Po vysmážaní karfiólu vyzerá kuchyňa ako po výbuchu. všade je strúhanka, múka aj vajíčka, varná doska sa stráca pod nánosom vyprskaného oleja a v panvici horia opadané zvyšky strúhanky. No ďakujem pekne za takúto robotu. Ešte to aj nechutí.
Zamýšľala som sa nad tým, ako si prácu uľahčiť, ale jediným riešením, ktoré ma napadlo je fritéza. Tú ale veľmi nechcem, hlavne kvôli žravosti oleja. Veru, aj cena oleja podrástla.
Zatiaľ jediné čo ma napadlo je uvarený karfiól rozprdkať s vajíčkom, mliekom a múkou a piecť to ako karfiólové osúchy. To už ale nie je ono. Máte teda niekto niečo lepšie? Zúfalo potrebujem radu.
Vopred ďakujem (a Vajco určite tiež)
Óda na zemiaky
Žijeme na Slovensku. Slovensko je odjakživa poľnohospodárskou krajinou, ale v posledných rokoch až desaťročiach to tak nevyzerá. Dovážame všetko čo sa len dá, a domácich produktov je v obchodoch mizivé percento. A to čo tam je, je tak predražené, že bežný človek nemilionár dá prednosť lacnému dovážanému tovaru.
Bohužiaľ, kríza postihla aj zemiaky. Cena vyletela hore tak rýchlo, že pohyb sme ani nezaznamenali. Už len strašnú sumu na účtoch z obchodu. S poľutovaním musím konštatovať, že nie len cena sa pokazila. Kvalita zemiakov za posledný rok rapídne klesla. Zemiaky sú hnusné, skoro celé čierne, plesnivé a hnilé, rýchlo sa rozvárajú, sú sypké a bez chuti aj farby. Proste odporná hmota poživateľna, neotrávená, stráviteľná, ale hnusná. Za toto svinstvo v obchode zaplatíme už okolo eura za kilo. Nikomu nechutí, ale stojí to veľa.
Čo s tým teda budeme robiť? Na jar plánujem výsadbu zemiakov v našej záhrade, ale kým bude úroda, potrebujeme tiež niečo jesť. Vajco je kysučan, čiže na zemiakoch závislý jedinec, a zemiaky majú všestranné využite a sú tak nenahraditeľné.
Viete niekto o obchode, kde majú dobré zemiaky za prijateľnú cenu? Ak áno, tak prosím pomôžte, inak umrieme od hladu.
Aja
Bohužiaľ, kríza postihla aj zemiaky. Cena vyletela hore tak rýchlo, že pohyb sme ani nezaznamenali. Už len strašnú sumu na účtoch z obchodu. S poľutovaním musím konštatovať, že nie len cena sa pokazila. Kvalita zemiakov za posledný rok rapídne klesla. Zemiaky sú hnusné, skoro celé čierne, plesnivé a hnilé, rýchlo sa rozvárajú, sú sypké a bez chuti aj farby. Proste odporná hmota poživateľna, neotrávená, stráviteľná, ale hnusná. Za toto svinstvo v obchode zaplatíme už okolo eura za kilo. Nikomu nechutí, ale stojí to veľa.
Čo s tým teda budeme robiť? Na jar plánujem výsadbu zemiakov v našej záhrade, ale kým bude úroda, potrebujeme tiež niečo jesť. Vajco je kysučan, čiže na zemiakoch závislý jedinec, a zemiaky majú všestranné využite a sú tak nenahraditeľné.
Viete niekto o obchode, kde majú dobré zemiaky za prijateľnú cenu? Ak áno, tak prosím pomôžte, inak umrieme od hladu.
Aja
Tak o čom teda?
Som úplne obyčajný kuchynský zjav 21. storočia. Z práce chodím domov a varím večeru, cez víkend vyváram a vypekám. Do tejto kuchynskej kategórie každodenného varenia som sa zaradila asi pred siedmimi rokmi a za tú dobu pochopiteľne dochádza inšpirácia a novinky. Nad vodou ma momentálne drží internet a neustály hlad mojich stravníkov. Toľko teda o mne, poďme si predstaviť ostatných zúčastnených:
Stravník typu každodenný - priateľ: Drahý milovaný sa v živočíšnej ríši radí do kategórie presvedčených mäsožravcov, v tomto prípade však so značnou úchylkou pre mlieko a mliečne výrobky, okrem jogurtov a tvarohu. Zelenina je považovaná za iný druh trávnika, a ten sa predsa neje. Jednu z mála výnimkek tvoria kyslé uhorky, ale tie sa tiež radia do kategórie mäso. Obľubuje syry a všetko syrové, má rád dobré vína a všetky možné slané pečené dobroty. Sladké koláče už nechce ani vidieť, a obávam sa že dodnes ľutuje kúpu každého balíčka vanilkového cukru zvlášť.
Najčastejšie konzumovanou potravinou sú zemiaky na milión spôsobov, avšak vynikajú halušky, polesníky a hrniec. Pri prvých dvoch jedlách ochotne asistuje a zemiaky si rád aj potrie.
Inak je to tvoj nedôverčivý a na každý experiment sa pozerá radšej len z diaľky. :D
Stravník typu občasný - svokor: Typ stravníka, akého ocení každá kuchárka. Papá rád a veľa, a nám to robí radosť. Málokedy sa objaví niečo, čo by nechutilo, a to nám vyvoláva úsmev na tvári. Z tejto strany sa nám sypú samé dobré kritiky a preto dúfame v čo najviac komentárov z jeho strany :)
Stravník typu občasný - svokra: Je zarytou nepriateľkou viditeľnej cibule. Zo zápražiek sa vyberá, a je tolerovaná jedine pri pečenom mäse. Inak toho veľa nespapá, ale chutí jej všetko čo nemusí sama variť :D je nenáročná, a nefrfle :D vždy vítaná.
Stravník typu zvyškový - Ovečka: Ovečka je 5ročná fenka welsh teriéra, so slovnou zásobou v rozsahu MOJE! Počas varenia a stolovania sa nepohne z kuchyne, a strúha pohľady, že by sa aj kocúr v čižmách zo Shreka hanbil. Je veľmi výkonná v oblasti vysávania zvyškov ktoré spadnú z linky a podobne, jediné čo tento lapač nezoberie je surová cibuľa. Inak ochotne poupratuje úplne všetko. Zvieratko nevie kedy má dosť, a tak sa obávam, že keby som pred ňu postavila 6 litrový hrniec s čímkoľvek, ochotne a v minúte ho spučí, a potom praskne. Radšej neskúšam, predsalen ju máme radi :D Inak som na jej strane, lebo má rada špenát.
Po predstavení stravníkov by som ešte rada predstavila miestnosť, v ktorej sa všetko toto odohráva.
Je celkom nová, a tvrdo vybojovaná. Kto videl blog, ktorý píšeme s Vajcom, je mu iste známe :D.
Linka okrem veľkej chladničky skrýva aj výkonnú a veľmi kamarátsku teplovzdušnú rúru, varnú dosku kombinujúcu elektriku a indukciu, pekárničku na chlieb - nového člena rodiny, elektrický krájač, ponorný mixér, miskový mixér, šľahač, mini gril, a nakoniec aj wafľovač (môj záchranca v ťažkých časoch polnočnej žravej). Najlepším kamarátom na ráno ale ostáva rýchlovarná kanvica.
Toť asi všetko o predstavovaní, a hor sa do toho. Cieľom tohto blogu je zapojiť čo najviac kuchárok v podobných podmienkach, a s podobnou frustráciou. Teda nedostatkom nápadov. Chceme obmedziť časté opakovanie jedál, a vytvoriť pestrý, ale cenovo dostupný jedálniček. Projekt má niekoľko obmedzujúcich faktorov v podobe počtu gastrolístkov od zamestnávateľa, ktoré sú vyčlenené na kulináriu, a niekoľkých potravinových alergií a neznášanlivostí stravníkov.
Inak máme ruky prakticky voľné, ostáva pracovať s tým, čo máme.
Milé kuchárky, ale vlastne aj kuchári. Prosím, zapojte sa vlastnými komentármi a nápadmi. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí zdolať nepriazeň doby (Tie ceny išli FAKT HORE!!!).
Aja
Stravník typu každodenný - priateľ: Drahý milovaný sa v živočíšnej ríši radí do kategórie presvedčených mäsožravcov, v tomto prípade však so značnou úchylkou pre mlieko a mliečne výrobky, okrem jogurtov a tvarohu. Zelenina je považovaná za iný druh trávnika, a ten sa predsa neje. Jednu z mála výnimkek tvoria kyslé uhorky, ale tie sa tiež radia do kategórie mäso. Obľubuje syry a všetko syrové, má rád dobré vína a všetky možné slané pečené dobroty. Sladké koláče už nechce ani vidieť, a obávam sa že dodnes ľutuje kúpu každého balíčka vanilkového cukru zvlášť.
Najčastejšie konzumovanou potravinou sú zemiaky na milión spôsobov, avšak vynikajú halušky, polesníky a hrniec. Pri prvých dvoch jedlách ochotne asistuje a zemiaky si rád aj potrie.
Inak je to tvoj nedôverčivý a na každý experiment sa pozerá radšej len z diaľky. :D
Stravník typu občasný - svokor: Typ stravníka, akého ocení každá kuchárka. Papá rád a veľa, a nám to robí radosť. Málokedy sa objaví niečo, čo by nechutilo, a to nám vyvoláva úsmev na tvári. Z tejto strany sa nám sypú samé dobré kritiky a preto dúfame v čo najviac komentárov z jeho strany :)
Stravník typu občasný - svokra: Je zarytou nepriateľkou viditeľnej cibule. Zo zápražiek sa vyberá, a je tolerovaná jedine pri pečenom mäse. Inak toho veľa nespapá, ale chutí jej všetko čo nemusí sama variť :D je nenáročná, a nefrfle :D vždy vítaná.
Stravník typu zvyškový - Ovečka: Ovečka je 5ročná fenka welsh teriéra, so slovnou zásobou v rozsahu MOJE! Počas varenia a stolovania sa nepohne z kuchyne, a strúha pohľady, že by sa aj kocúr v čižmách zo Shreka hanbil. Je veľmi výkonná v oblasti vysávania zvyškov ktoré spadnú z linky a podobne, jediné čo tento lapač nezoberie je surová cibuľa. Inak ochotne poupratuje úplne všetko. Zvieratko nevie kedy má dosť, a tak sa obávam, že keby som pred ňu postavila 6 litrový hrniec s čímkoľvek, ochotne a v minúte ho spučí, a potom praskne. Radšej neskúšam, predsalen ju máme radi :D Inak som na jej strane, lebo má rada špenát.
Po predstavení stravníkov by som ešte rada predstavila miestnosť, v ktorej sa všetko toto odohráva.
Je celkom nová, a tvrdo vybojovaná. Kto videl blog, ktorý píšeme s Vajcom, je mu iste známe :D.
Linka okrem veľkej chladničky skrýva aj výkonnú a veľmi kamarátsku teplovzdušnú rúru, varnú dosku kombinujúcu elektriku a indukciu, pekárničku na chlieb - nového člena rodiny, elektrický krájač, ponorný mixér, miskový mixér, šľahač, mini gril, a nakoniec aj wafľovač (môj záchranca v ťažkých časoch polnočnej žravej). Najlepším kamarátom na ráno ale ostáva rýchlovarná kanvica.
Toť asi všetko o predstavovaní, a hor sa do toho. Cieľom tohto blogu je zapojiť čo najviac kuchárok v podobných podmienkach, a s podobnou frustráciou. Teda nedostatkom nápadov. Chceme obmedziť časté opakovanie jedál, a vytvoriť pestrý, ale cenovo dostupný jedálniček. Projekt má niekoľko obmedzujúcich faktorov v podobe počtu gastrolístkov od zamestnávateľa, ktoré sú vyčlenené na kulináriu, a niekoľkých potravinových alergií a neznášanlivostí stravníkov.
Inak máme ruky prakticky voľné, ostáva pracovať s tým, čo máme.
Milé kuchárky, ale vlastne aj kuchári. Prosím, zapojte sa vlastnými komentármi a nápadmi. Verím, že sa nám spoločnými silami podarí zdolať nepriazeň doby (Tie ceny išli FAKT HORE!!!).
Aja
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)