Dobré špagety nikdy nie sú zlé!

Týmto heslom sme sa riadili roky. Špagety sú jednoduché, rýchle, a hlavne straaaašne dobré.
Je to študentské jedlo, a varí sa snáď všade. Len si predstavte tú krásne červenú paradajkovú omáčku, čo vonia po celom dome, a za ňou sa ťahá vôňa cesnaku. Predstavte si na tanieri kopu špagiet, zaliatu tou omáčkou, a zasypanú kopou strúhaného syra. Už len vziať vidličku a tlačiť a tlačiť a tlačiť. Ja osobne nikdy neviem prestať a môžem aj prasknúť. Je mi to jedno. My s Vajcom sme sa na špagetách stravovali dlhé roky. V poslednej dobe sme ich veľmi často nemali, vlastne už pár mesiacov. Včera sme sa na ne obaja hrooozne tešili. S omáčkou som sa dokonale vyhrala, aby bola perfektná. na stole som zapálila sviečku, chcela som naliať aj červené víno. Ani nie tak kvôli romantike, ako pre to, že takýto efekt trošku zmierni tú nezřízenou žranici, ktorá pri špagetách vždy nastáva. Vajco prišiel k stolu, poriadne si naložil, zasypal syrom, nabral si, a úsmev na tvári mu zamrzol. Špagety mu nechutili!!!!!
Zrejme sa dostal do veku, kedy sa mu menia chute a tie špagety mu proste vôbec nechutili :(. Toto je asi najväčšie sklamanie môjho života. Univerzálne jedlo, ktoré chutí vždy a za každých okolností, a hlavne každému je už nepoužiteľné. Ak ich budem chcieť (a ja vždy), tak budem musieť robiť polovičnú dávku, a to som ja nikdy nerobila!!! Čo teraz?
Vajco skonštatoval, že mu nechutí, a šiel si nabrať chipsy. A potom to zajedol ešte horalkou s mliekom.

Stala sa tragédia, a navždy zmenila tvár našej kuchyne :(