Kysuce sú zemiakový kraj, jedia sa tam aj ako dezert (napríklad také slivkové gulé). Ja mám doma kysučana, ktorý sa za zemiakmi ide potrhať, a existujú 2 jedlá, ktorými sa dá upokojiť, umlčať a udobriť. Polesníky a halušky. Bohužiaľ, polesníky mi nejdú, avšak halušky už celkom zvládam.
Stálo ma to asi rok tvrdého tréningu, varenia systémom pokus omyl a mnoho sklamaní (a nervózneho žalúdku stravníka).
Halušky nesmú byť príliš tuhé, nesmú byť ani nedovarené a ani príliš riedke. Nesmú byť neslané, ani presolené, suché, ani mastné. Slaniny nesmie byť priveľa ale nesmie chýbať. Bryndza sa nekydá do hrnca, ale až na tanier. Kapusta takisto (nepapáme s kapustou a bryndzou naraz!!!!)
Základný recept som dostala od baby, a potom už len chytiť grif. Už len? Ha!
Na začiatku bol Vajcov hlad, a výprava do obchodu - kúpiť vhodný hrniec. Bol to naozaj začiatok, to sme spolu bývali asi len 2 týždne a mali sme zatiaľ len jeden hrniec, špeciálne na špagetovú omáčku, s objemom 2 litre. No na halušky málo.
Hľadali sme teda hrniec, do ktorého sa vojde dostatočné množstvo halušiek (veľké...) a v ktorom sa bude dobre variť. Nie sme zástancami novodobého nerezového riadu, my radšej poctivý smalt. V obchode sme nad hrncami meditovali asi hodinu, až to Vajco vzdal a volal mame, aký veľký hrniec má kúpiť. Vyhral to žltý smaltovaný hrniec 5 litráčik, ktorý má výsostné postavenie pri varení halušiek a hrnca doteraz. Ešte nikdy som tieto 2 jedlá nevarila v inom hrnci. (hrniec je aj jedlo, pečie sa to, je to hrozne dobré a býva nám z toho aj hrozne zle :D to inokedy).
S novým hrncom (a že nebol lacný...) sme sa rozbehli rovno domov. Boli sme vyzbrojení trlkom, trpezlivosťou a odhodlaním zvládnuť to.
V recepte sú zemiaky, polohrubá múka a soľ. Treba trafiť ten správny pomer, zliať správne množstvo vody zo zemiakov, a správne osoliť.
Prvé pokusy boli priam tragické. Halušky nehaluškovali, varila sa mi z toho taká zemiaková brečka. Alebo boli ako šuter, tvrdé a samá múka. prilepili sa mi na sito a nie a nie ich dostať preč. Slané, alebo neslané, jednoducho divné a zlé. Vajco mal ale svätú trpezlivosť, a neúnavne koštoval várku za várkou. Vždy zhodnotil čo bolo zlé, a skúsili sme ďalšiu várku. Nakoniec, po roku sme sa dopracovali k haluškám vysokej kvality, a tú sa snažím udržať doteraz. Stojí mi to za to, keď vidím stravníkov ako to do seba s radosťou ládujú a občas aj krochknú blahom :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára