A predsa sa točí!

Nie je to ešte tak dávno, čo som tu zúfalá vypisovala, že Slovensko je krajina neznamliekov (akože neznabohov) a nie je tu v obchodoch ani len obyčajná šľahačka. Obyčajná preto, že nemá mať stabilizátory. Celá zúfalá som vtedy pobiehala po obchodoch a hľadala. Nenašla som, a došlo mi, že maslo jednoducho neurobím. :(
Tento nápad som teda upratala kdesi do kúta s tým že bude musieť počkať na najbližší výlet do mliekomatu, aby som si smotanu sama pozbierala z kravičkového mlieka.

Vajco ma ale presvedčil, že maslo sa bude dať spraviť aj z neobyčajnej smotany. Včera, nabudená chuťou na čerstvý chlebík s masielkom som vyrazila do Galanty. Kúpila som si čerstvý voňavý chlebík, šunčičku, syrík a ..... a... no áno, dva kelímky šľahačkovej smotany.
Keď som prišla domov, namiesto toho, aby som sa pustila do upratovania, pustila som sa do šľahania :D (priznávam sa bez mučenia). najprv sa to ošľahačkalo, potom to okrémovatelo, (toto by mohla byť vhodná náplň do rôznych zákuskov, vyzerá to ako maslový krémik) a nakoniec, nakoniec sa to zgrclo. Začalo sa oddeľovať mlieko, a ja som rýchlo vypla šľahač, aby som od grckov nemala celú kuchyňu. Parádne to tam lietalo, to teda fakt!
Zgrcanú hmotu som precedila, vytlačila, a potom sa už len kochala.... Maslo. Normálne že normálne maslo! a ako chutí, ako sa rozplýva na jazyku, no jedna bááááááááseň.

Dnes bude suchá večera, tak treba masielko dorobiť. Čiže sa majte, ja letím do potravín!

Je to smutné!!!

Je to smutné, ale je to tak. Zlákaná lahodnou chuťou čerstvého masla, a návodu na jeho výrobu nájdeného na internete som sa rozbehla do potravín. Bola som odhodlaná nájsť tú správnu smotanu a v rekordnom čase sa dostať domov. To všetko len pre ten úžasný pocit, keď zahryznete do vianočky s hrozienkami, natretej jemým, a na jazyku sa rozplývajúcim čerstvým maslom.

Do potravín som vletela obrovskou rýchlosťou a pobrala všetko čo som mala na zozname. Len aby som na to nezabudla zaslepená vidinou masla. Potom som sa pobrala k regálu s mliekom a smotanami. Prezrela som všetky kelímky a krabičký so šľahačkovou smotanou, avšak nevšímavosť a ľahostajnosť slovenských reťazcov zrejme nepozná hranice. Nenašla som ani jednu jedinú smotanu, ktorá by neobsahovala stabilizátory. Dokonca ani tá za 2 eurá nie!!! Sklamaná som sa teda pobrala k pokladni, a cestou prešla okolo police s bio produktami. Bol bio jogur, ovčie mlieko, zakysanka a čo ja viem čo ešte, ale šľahačková smotana ani náhodou. :(

Zaplatila som teda za zvyšok nákupu a nahádzala som ho do tašky. Cestou do kancelárie som prechádzala okolo príšerne drahých bio potravín, ale čo som mala robiť. Bola to moja jediná šanca na záchranu. Vošla som dnu, a prechádzala okolo premrštených cenoviek. Cítila som sa skôr ako v obchode s luxusnou obuvou ako v potravinách. Prišla som k chladiacemu pultu a jediné čo tam mali bolo sójové mlieko.

Katastrofa, projekt dokonalej vianočky sa odkladá na neurčito. Kým nenájdem inteligentnú smotanu :(

Stop pseudopotravinám

V dnešnej dobe sa dá prakticky všetko nahradiť inou, lacnejšou surovinou. O tom, či je táto lacnejšia varianta aj chutná, alebo nebodaj aj zdravá zrejme nikto nerozmýšľal...
A tak sa stalo, že som včera dostala chuť na čerstvý chlieb s maslom a nutelkou. Maslo som v piatok kúpila, len tak, že raz za čas si dovolíme aj niečo také drahé. To malé 125g masielko stojí dobrých 20 korún, no rovnako ako pol kila hnusného margarínu. Chlebík bol mňam, čokoláda na ňom sa tiež dala.
Čo však nastalo pár hodín potom, vám radšej nebudem do podrobna rozprávať. Skrátim to na informáciu, že na wc som stihla dočítať knihu, a to som bola len tesne za polovicou :(.
Všetka vina padla na to sprosté maslo - pseudo maslo. na konzumáciu sa proste nehodí, a ani omáčka, do ktorej som plátok pridala nebola taká hodvábna, ako by mala byť. Som sklamaná a znechutená. A je mi zle.

Odkedy sme sa presťahovali na dedinu, snažíme sa o svojpomocnú výrobu všeličoho. Zeleninkou na záhrade počnúc, a zatiaľ domácim syrom končiac. Keďže máme dostupné mliekomaty, začali sme vyrábať syr. Ešte robím len 2. vynikajúci, pod zubami vŕzgajúci balkán, a paneer, ktorý nakladám do oleja s bylinkami a cesnakom, a potom ho kydám na horúce cestoviny. Vzniká nenormálne dobré jedlo, ktorého sa ja osobne neviem dojesť.
Momentálne sa síce venujem pleteným ponožkám, ale tento môj maslový zážitok ma donútil opäť si sadnúť k internetu a nájsť nejaký návod, ako si poriadne a naozajstné maslo vyrobiť.
Za inšpiráciu a nakopnutie tentokrát vďačím jednému bistru v Čechách. Keď sa zas raz dostanem do Čiech tak toto bistro určite navštívim.


A ja čo najskôr napíšem, ako to u nás dopadlo.

Dobré špagety nikdy nie sú zlé!

Týmto heslom sme sa riadili roky. Špagety sú jednoduché, rýchle, a hlavne straaaašne dobré.
Je to študentské jedlo, a varí sa snáď všade. Len si predstavte tú krásne červenú paradajkovú omáčku, čo vonia po celom dome, a za ňou sa ťahá vôňa cesnaku. Predstavte si na tanieri kopu špagiet, zaliatu tou omáčkou, a zasypanú kopou strúhaného syra. Už len vziať vidličku a tlačiť a tlačiť a tlačiť. Ja osobne nikdy neviem prestať a môžem aj prasknúť. Je mi to jedno. My s Vajcom sme sa na špagetách stravovali dlhé roky. V poslednej dobe sme ich veľmi často nemali, vlastne už pár mesiacov. Včera sme sa na ne obaja hrooozne tešili. S omáčkou som sa dokonale vyhrala, aby bola perfektná. na stole som zapálila sviečku, chcela som naliať aj červené víno. Ani nie tak kvôli romantike, ako pre to, že takýto efekt trošku zmierni tú nezřízenou žranici, ktorá pri špagetách vždy nastáva. Vajco prišiel k stolu, poriadne si naložil, zasypal syrom, nabral si, a úsmev na tvári mu zamrzol. Špagety mu nechutili!!!!!
Zrejme sa dostal do veku, kedy sa mu menia chute a tie špagety mu proste vôbec nechutili :(. Toto je asi najväčšie sklamanie môjho života. Univerzálne jedlo, ktoré chutí vždy a za každých okolností, a hlavne každému je už nepoužiteľné. Ak ich budem chcieť (a ja vždy), tak budem musieť robiť polovičnú dávku, a to som ja nikdy nerobila!!! Čo teraz?
Vajco skonštatoval, že mu nechutí, a šiel si nabrať chipsy. A potom to zajedol ešte horalkou s mliekom.

Stala sa tragédia, a navždy zmenila tvár našej kuchyne :(

Haluškiáda :)

Kysuce sú zemiakový kraj, jedia sa tam aj ako dezert (napríklad také slivkové gulé). Ja mám doma kysučana, ktorý sa za zemiakmi ide potrhať, a existujú 2 jedlá, ktorými sa dá upokojiť, umlčať a udobriť. Polesníky a halušky. Bohužiaľ, polesníky mi nejdú, avšak halušky už celkom zvládam.
Stálo ma to asi rok tvrdého tréningu, varenia systémom pokus omyl a mnoho sklamaní (a nervózneho žalúdku stravníka).
Halušky nesmú byť príliš tuhé, nesmú byť ani nedovarené a ani príliš riedke. Nesmú byť neslané, ani presolené, suché, ani mastné. Slaniny nesmie byť priveľa ale nesmie chýbať. Bryndza sa nekydá do hrnca, ale až na tanier. Kapusta takisto (nepapáme s kapustou a bryndzou naraz!!!!)
Základný recept som dostala od baby, a potom už len chytiť grif. Už len? Ha!
Na začiatku bol Vajcov hlad, a výprava do obchodu - kúpiť vhodný hrniec. Bol to naozaj začiatok, to sme spolu bývali asi len 2 týždne a mali sme zatiaľ len jeden hrniec, špeciálne na špagetovú omáčku, s objemom 2 litre. No na halušky málo.
Hľadali sme teda hrniec, do ktorého sa vojde dostatočné množstvo halušiek (veľké...) a v ktorom sa bude dobre variť. Nie sme zástancami novodobého nerezového riadu, my radšej poctivý smalt. V obchode sme nad hrncami meditovali asi hodinu, až to Vajco vzdal a volal mame, aký veľký hrniec má kúpiť. Vyhral to žltý smaltovaný hrniec 5 litráčik, ktorý má výsostné postavenie pri varení halušiek a hrnca doteraz. Ešte nikdy som tieto 2 jedlá nevarila v inom hrnci. (hrniec je aj jedlo, pečie sa to, je to hrozne dobré a býva nám z toho aj hrozne zle :D to inokedy).
S novým hrncom (a že nebol lacný...) sme sa rozbehli rovno domov. Boli sme vyzbrojení trlkom, trpezlivosťou a odhodlaním zvládnuť to.
V recepte sú zemiaky, polohrubá múka a soľ. Treba trafiť ten správny pomer, zliať správne množstvo vody zo zemiakov, a správne osoliť.
Prvé pokusy boli priam tragické. Halušky nehaluškovali, varila sa mi z toho taká zemiaková brečka. Alebo boli ako šuter, tvrdé a samá múka. prilepili sa mi na sito a nie a nie ich dostať preč. Slané, alebo neslané, jednoducho divné a zlé. Vajco mal ale svätú trpezlivosť, a neúnavne koštoval várku za várkou. Vždy zhodnotil čo bolo zlé, a skúsili sme ďalšiu várku. Nakoniec, po roku sme sa dopracovali k haluškám vysokej kvality, a tú sa snažím udržať doteraz. Stojí mi to za to, keď vidím stravníkov ako to do seba s radosťou ládujú a občas aj krochknú blahom :D

Sa nám nechcelo...

Včera sa nám veľmi nechcelo a tak bola len taká primitívna večera. Je to príjemná zmena.

Vajíčka hrajú prím, bola praženička so všeličím naokolo. Vajco mal len s rožtekom a so šunkou, zato ja som nejak potrebovala stlmiť svoj absťák.

Aby ste rozumeli - ja zbožňujem lesné hríbiky, ale už 2 roky sme sa na ne do lesa nedostali. Mám síce ešte nejaké sušené, ale to už nie je ono. To sa už na cibuľke tak krásne neopraží. Nie je nad vôňu a chuť čerstých húb, podusených len tak s cibuľkou na mastičke. mňaaaaaam!!!

Nahradila som ich teda aspon trápnymi žampiónmi, aby som mala nejakú záplatu.

Prisahám, že tento rok už niekam do lesa na huby pôjdem!

Víkendové správy z kuchyne

Tak vážení, víkend je čas, kedy pri počítači trávim čo najmenej času. Napriek tomu som si sem dnes sadla, aby som podala správu o strave počas víkendu.
Existujú 2 druhy víkendov. Prvý je ten, kedy vlastne ani nie sme doma a stravujeme sa všetkým čo sa dá. Počnúc zvyškami a končiac hotdogom z Ikea. Ten druhý typ je taký, kedy sa vlastne nepohnem z kuchyne. Tento bol však niečo medzi tým.

Najprv by som sa chcela poďakovať tomu idiotovi, ktorý vymyslel hokejový štadión v centre Bratislavy. Keďže v meste boli uzávierky ciest, všetci boli na obchvate a tak to tam aj vyzeralo. V zápche som strávila takmer hodinu navyše a tak som s večerou musela improvizovať niečím rýchlym. Zachránil ma wafľovač, i keď Vajco mal na to iný názor, a wafle odmietol. Namiesto toho na stojáka pri linke zjedol 2 rožky so slaninou...
V sobotu ráno sa objavil Vajcov tato, že ho svrbeli behy a prišiel si pošolíchať svoju chalupu a garáž. To znamená, že strava musí byť plnohodnotná a hoci som to tento víkend vôbec nemala v pláne, bude sa a piecť. Na obed som naklepala, obalila a vysmažila bravčové rezne (tými sa pri týchto dvoch nikdy nič nepokazí) a ešte som si aj udobrila Vajca. Je to jeho najobľúbenejšie jedlo z múky. Chlapi sa najedli, dali si kafíčko a spokojne sa pobrali po svojom (bod pre mňa).
Po obede som sa rozhodla upiecť mramorovú bábovku, a keďže sa u nás objavili banány, vopchala som do nej aj tie. Celkom príjemné oživenie :)
Vajco prišiel s požiadavkou na zemiakovú polievočku s krutónkami, no prečo nie, takto na poobednie.
Osmažíme cibuľku, pridáme červenú papriku a múku a zasmažíme. dolejeme vodu, prisypeme na kocky pokrájané zemiaky, a varíme do mäkka. Potom polovičku zemiakov vyberieme, tú druhú pekne rozmixujeme, dosolíme, dolejeme mliekom a dokoreníme a vrátime zvyšné zemiaky. Jednoduché, rýchle, a hlavne hrozne dobré. Ja nechávam vyvariť aj kožku zo slaniny, pekne to potom vonia údeninou a ani tam žiadna nemusí byť. Chi :)
Na večeru sme už nevarili, dojedali sa zvyšky.
No a dnes? Ráno sme boli v Galante na nákup, čo znamená 2 hodiny motkania sa po potravinách, a teda na obedňajšie varenie veľa času neostalo. V Galante je ale vynikajúca bagetéria, v ktore sa zastavíme takmer pri každej návšteve mesta. Pečivo je vždy čerstvé a chrumkavé, a ešte je to tam aj lacné. Vajco jedáva zakaždým kuraciu, s osmaženými kuracími nugetkami na kari, ja si dávam tuniakovú s dvojitým nášupom tuniaka (nedá sa odolať !!!) a Ocinovi sme doniesli lososovú (a potom nám vynadal, že ho tu prepchávame a.......neodolal :D ).
Poobedie sme dnes príjemne preflákali a na večeru sme si spravili morčacie závitky plnené syrom a slanikou, osmažené do chrumkava a dopečené v rúre. Keďže zemiaky sú neľudsky drahé, siahla som po polotovarových hranolkách a bola to celkom príjemná zmena. Túto grandióznu kombináciu zakončil ľadový šalát s mladou cibuľkou, zaliaty len olivovým olejom s citrónovou šťavou. Krásne chrumkavé a svieže :D
Teraz som spokojná prežratá a idem si do kuchyne po pohárčok mliečka. Toho nie je nikdy dosť!